Tuesday, January 27, 2009

Konknnik Romi Lipi Koxi Labhli? GULAB (Ank Janier 2004)

Konknnik Romi Lipi Koxi Labhli?

Khoim 700 ghottok, khoim 24! Kolpona korat: Je suvater
700 gramam sakor ghalun pudding kortale, te suvater 24
gramam sakor ghalun kelem zalear tem ruchik koxem
lagtolem?

Purtugez odhikareamni Goeantlim Hindu devllam ani
tirth-sthanam (shrines) moddun matie bhorvonn kel’lim.
Novim devllam bandpacher bondi ghal’li. Hindunk apleo
dhormik kariavolli korunk, logn-somarombh, mun-jicho
vidhi (thread ceremony) korpak addvarlole. Bhottank
ani gurunk (xikxokank) Goeant ravpak mona kel’le.
Kristi xikovnnechea procharak addkholl mhonn khub
Hindunk Goeam bhair dhanvddavn ghatlole; je konn
ravlole tanchim udorposonn korpachim sadhnam, ganvche
ganvkarentle odhikar ani hok kaddun ghetlole. Tankam
nana toreche opman bhogche poddttale. Hindunchim jim
bhur-gim onath (orphan) zatalim tankam tanchea
kuttumbantlim bollzobren kaddun vhorun bavtizm ditale
ani porot tanchea ghor-cheankodden dinaslim. Hindu
dadleank ani bailank Kristi dhormache xikovnnek hajir
zavop soktichem kel’lem... Osli sabar jin’sanchi
vornnon korunk zaina tosli piddapidd amchea purvozank
Purtugez dhormkol’li (fanatic) odhikareamni dil’li.

Je misionar padri Evropantlean Goeant ailole te aplea
bhasam xivai Goenchi Konknni bhas zanv her dexi bhaso
nokllo asle. Kristi dhormacho prochar korunk tankam
hangacheo dexi bhaso xikcheo poddleo. Tea kallar,
Sax-ttint Jezuit padri Thomas Estevão (Fr. Thomas
Stephens), Diogo Ribeiro ani her Jezuit padri pavlole.
Goenchea her suvatan-cher Fransiskan ani Dominikan
padri dhormik vavr kortale.

Pri. Thomas Stephens, Diogo Ribeiro tech porim anikui
Jezuit ani Fransiskan padri Goenchea suxikxit
bam’nnankodden Dev-nagri lipi ani Konknni bhas xikle.
Toxech te Moratthi, Sonskrit heoi bhaso xikle.

Purtugez bhas Romi okxoramni boroitat. Hi ek movall
bhas. Tin-tunt kotthor veonznam (hard consonants)
nant. Mhaprann-uch’char (aspiration) nam. Purtugez
vornnmallent h hem letr asa punn tacho uch’char mono
(onuch’-charit). Nagrint g okxoracho mhapranni
uch’char zata toso h-cho uch’char Purtugezint zaina.
Dekhik, Purtugezint hora boroitat punn tacho uch’char
ór-a oso za-ta. Purtugez bhaxent [k, Ä, p, N, >, V, B,
M, <, .k, Fk, èk, g, G. adi uch’char nant. Inglez
bhaxent punn hantuntle chodd xe uch’char asat. Dekhun
Nagri lipichea voir dil’lea okxoranche uch’char Romint
dakhounk Pri. Thomas Stephens, Diogo Ribeiro ani her
misionar padri oxe borounk lagle: qh, gh, ch, chh, zh,
tt, tth, dd, ddh, nn, th, dh, h, ll. Tannim
Konknnichem Romikoronn korunk Devnagri lipi buneadichi
lipi koxi dhorli.

Pri. Thomas Stephens aplea Arte da Lingoa Canarina
nanva-chea Konknnichea Veakronnant, poilea bhagant
vornnmalle (alphabet) vixim oxem mhonntta: “Poile
suvater, sogleo Evropi bhaso odik-unnea 24 letramni
boroitat mhonn lokak khobor asa. Punn hea ganvamni
vornn asat te letram nhoi punn okxoram (silbam) ani
tim amche vornnmallentle svor (vogais) ani veonznam
(consoan-tes) mellun zatat. Amche kodden jen’na 24
ghottok (elementos) asat tanche kodden sumar 700
astole.”

Khoim 700 ghottok, khoim 24! Kolpona korat: Je suvater
700 gra-mam sakor ghalun pudding kortale, te suvater
24 gramam sakor ghalun kelem zalear tem ruchik koxem
lagtolem?

Rebekak 4 taro (kordam) asat. Heo cheari-i taro sarkeo
aslear arkan (gozan) tea tarantlean tore torechem
modhur songit utpon’n korunk zata. Zor rebekachi ek
tar tuttli, don taro tuttleo, torui fixal rebekist tem
rebek vazoun dhuno (tunes) utpon’n korunk xokta. Punn
don taram vorvim 4 taran-chem songit koxench nirmunk
zavchem nam. Romint boroilole Konknni bhaxechi toslich
got zata. Konknni bhaxechem songit besur (unmusical)
zata!

Purtugez sorkari ani dhormik odhikareanchea dumalleak
lagun Goeant Konknni bhaxechi sobha-vik Nagri lipi
kuxik uddovn tiche suvater Romi lipi potkorchi poddli.

1556 vorsa Goeant ek bori ghoddnnuk ghoddli. Tea vorsa
Se-tembrache 6ver Goeant xapkha-nno pavlo. Khoreponnim
to xap-khanno Abisinient (Ethiopia) vhorpak haddlolo.

1526 vorsa Abisiniechea Som-rattan (Emperor)
Purtugalachea Dom Manoel Razak ek chitt boroiloli.
Pustokam toiar korpak thodde kamdar Abisinient
dha-ddunk vinonti korun tea Somra-ttan Purtugalachea
Razak bo-roilolem. Ti chitt pavche adim Dom Manoel
Raza somplo.

Tacho put Dom João Purtu-galacho Raza zalo.
Abisiniechea Somrattan ti vinonti hea Razak keli. Te
pormonnem, sumar 30 vorsam uprant Purtugalachea Razan
Somrattachem magnnem manun ghevn ek xapkhanno ani kaim
kamdarank Abisinient dhaddpak kele. 1556 vorsa,
Mar-sache 29ver Tej nhoinchea Belem bondrant savn
Jezuitancho ek pongodd Abisinient vochpak tarvar
choddlo. Tea pongddant Abisinient nem’nnuk kel’lo
Patriark, Hiero-polisacho Bisp, ek padri tin Jezuit
bradar ani Jezuitanche sonsthent bhitor sorunk khuxi
dakhovpi tho-dde tornnatte asle. Tea bradaram bhitor
ek aslo to Juan de Busta-mante. To xap’pchi kola bes
bori zanna aslo.

Purtugalachea Dom João razan Patriarka sangatak
Indiechea eka mon’xak dilo. To huxar ani onn-bhovi
mudrok (printer) aslo. Bus-tamante aple borabor ek
xap-khanno vhortalo. Tea tarvant aslolea Jezuitam
bhitorle choddxe Abisinient vochpache asle. Tem tarum
Goeam pavlem ten’na Patriark xapkhanno ghevn hanga
utorlo.

1557 vorsachea Janerant Pat-riark Abisinient vochpachi
toiari kortalo. Ten’na Goenchea Rajpa-lan (Governador)
kaim khas karnnank lagon Patriarkak anik thoddo kall
Goeant ravpak vinonti keli. Te pormonnem Patriark
Goeant ravlo. Punn 1562 vorsa, Dezembrache 22ver to
ontorlo ani to xapkhanno Goeantuch urlo. Title
mozgotim Abisiniechea Somrattache ani misionaranche
sombond matxe koddu zal’le.

Abisinient aslole misionar to xapkhanno apnnankodden
dha-ddun diunk magnni korit asle. Tannim 16vea
xenkddeachea xevtta sumarak Romant aslolea Askari
(Protector) Kardialak chitt borovn Goeant asa to
xapkhanno ani tech borabor Romant mellpi Etiopi
ttaip-okxoram dhaddun divpak vinonti kel’li... Punn
xekim to xapkhanno Goeantuch urlo.

Tea xapkhannea borabor Juan de Bustamante ailolo
tannem Goeant xapnnavollichi kola suru keli. Akhea
Hindustanant mud-ronn-kolent (printing art) to
malgoddo. To Spein desachea Valensiant 1536ant
zolmol’lo. 1556 vorsa to Jezuit sonsthent bhitor sorlo
ani 1564ant padri zalo. Punn 1536 vorsa tannem aplem
nanv bodlun João Rodri-gues kel’lem. 1588 vorsachea
Agostache 23ver to somplo.

Konknni ani her dexi bhasan-chem sahiteo Devnagri
lipint uvaddak ieunk zai mhonn Pri. Thomas
Stephensachi itsa asli ani he dixen tannem pavlam-i
mar-lolim. To aplem Doutrina Chris-tam (Dotonichem
Konknni Pus-tok), Krist Purann pustokam Devnagri
lipint xapun uzvaddav-pachi toiari kortalo. He khatir
tannem Devnagri ttaip korunk lailole. 1577 vorsachea
xevttak sumar 50 Devnagri okxoranche ttaip toiar
kel’le. Punn he ttaip toiar korpi bradar João
Gonsalves 1578 vorsa somplo. Tacho sangati Pri. João
de Faria 1582ant morun Devnagri okxoranche ttaip korpi
konnuch nam zalo. Sumar 50 okxoranche sanche (moulds)
toiar zal’le. Urlolea okxoranche sanche korpi dusro
monis naslo.

Pri. Thomas Stephensan 1608 vorsa Dezembrache 5ver
Romant, Jezu Sonsthechea aplea vhoddi-lank chitt
borovn tannim tanchea Provincial padrik urlolea
Devnagri okxoranche sanche korunk sang-chem mhonn
maglem. Punn tache te chitticher tachea vhoddilamni
favo tem lokx diunk nam. Dekhun tannem 1616 vorsa
aplem Purann Romi lipintuch xapun uzvaddai-lem. Zor
Br. João Gonsalves ani Pri. João de Faria moronk nasle
zalear xapkhanneachim Devnagri purai okxoram toiar
zatlim aslim. Vo tosle sanche korpi kamdarank zor Pri.
Thomas Stephensache vhoddilan dhaddun dil’le zalear
ten’nach Devnagrichem sthan goddgonj zatlem ani
Konknni sahiteacho itihas veglloch zatlo aslo.
(Cholta)


Bab Cezar D’Mello hache hostukim tiatrist Xri F. X.
Pereiracho sotkar kelo



“Zoit Prokaxon”achea san pustokanchea prokaxit
suvalleant Sameer Salgaonkar “Miras” kotha
Songrohachem prokaxon kortana, kuxik ube Sobhapoti Xri
Vishwas Satarkar, Xri Pundalik Naik, Dr. Pandurang
Phaldessai. Dusre votten Xri Bhiku B. Naik ani Xmti
Rajani Bhembre

(GULAB - January 2004)



- Forwarded by www.goa-world.com

No comments:

Post a Comment